Marceline Eugenia Porter
POSTAVENÍ
řádová sestra
♦
DATUM NAROZENÍ
25. 12. 1492
♦
FACECLAIM
Taissa Farmigat
♦
HRÁČ
child from venus
CHARAKTER
Marceline je pekné dievča, o tom niet pochýb, no jej srdce si pravdepodobne nezískate. Jediný, komu je už od útleho veku verná je Boh. Možno by bolo dobré spomenúť, že sa vždy predstavuje svojím celým menom, aby si ostatný vybrali, ktoré meno im vyhovuje viac, keďže reaguje na obe. Jej tvár zdobia veľké zelenohnedé oči, ústa s teňšou vrchnou perou, malý nos a pekne tvarované obočie. Najradšej má na sebe jej dlhé svetlohnedé vlasy, ktoré ale musí skrývať pod závojom. Už na prvý pohľad pôsobí ako milá a priateľská dievčina. A tento dojem si ihneď potvrdíte, keď k vám Marceline prehovorí. Na tvári jej stále hrá veselý úsmev a do reči sa dokáže dať priam s každým. Jednoducho je to také optimistické a vždy vysmiate slniečko. A možno je jej optimizmus chybou. Jasné, že je, pretože to vedie až k naivite. V druhom vidí vždy len to dobré a všetky zlé vlastnosti prehliada. I keď sa už mnohokrát v ľuďoch sklamala, tak aj napriek tomu, dokáže dať človeku druhú šancu bez ohľadu na to, ako sa k nej správa alebo správal. Nepatrí medzi tých ľudí, čo ľahko znášajú kritiku od druhých, no zase ani k tým, čo ju znášajú ťažko. Nemá problém vyjadriť o vás svoj názor a povedať vám ho do rovno očí. No našťastie to dokáže povedať tak, aby vás to ranilo čo najmenej. Alebo sa o to aspoň snaží. Svoj voľný čas najradšej trávi v kláštore s ostatnými sestrami alebo prechádzkou na nejakom tichom mieste.
CHARAKTER
Počas jedného z chladných zimných večerov pribudlo do rodiny Porterových dievčatko. Druhé meno zdedila po svojom otcovi, ktorý bohužial zomrel dva mesiace pred jej narodením. Mama jej každý večer pred spaním rozprávala o tom, aký bol a malá Marceline ho považovala za najväčšieho hrdinu, i keď patril len k obyčajným poľnohospodárom, ktorí sa starali o dobytok, pracovali na poli a podobne. No povedzme si pravdu, že v očiach každého dieťaťa je ich rodič hrdina, no nie? Bohužiaľ sa jej nedostalo toľko šťastia a narodila sa do jednej z chudobných rodín. No ako dieťa tento problém úplne neriešila a jej mama sa snažila robiť všetko len pre to, aby sa mala čo najlepšie. V rámci možností sa jej to aj darilo. A tak si toto malé dievčatko užívalo ten krásny a nevinný detský svet ignorujúc všetky problémy tedajšieho sveta. Teda až pokiaľ jej mama ťažko neochorela. Stalo sa to približne mesiac pred jej piatymi narodeninami. Šanca na to, že jej matka prežije bola len malá. Nanešťastie sa stalo to najhoršie a jej mama odišla na druhý svet rok po tom, čo sa jej stav zhoršil. Vzhľadom na to, že sa nenašiel nikto, kto by sa o ňu dokázal postarať, sa jej ujali miestne mníšky. Po dlhé mesiace patrila k uzavretým a tichým deťom vzhľadom na nedávne okolnosti. Strata rodiča je predsa len bolestivá. Sestry, ktoré sa jej ujali boli bezpochybne láskavé, priateľské a hlavne sa jej snažili pomôcť vyrovnať sa s tým, čo sa stalo. Taktiež ju učili aj láske k Bohu, aby sa neskôr mohla stať jednou z nich. A ona? Popravde bola priam nadšená z toho, že raz bude ako ony. Keď bola staršia, možno niečo okolo tých pätnásť rokov, svoj voľný čas v kláštore trávila čítaním rozprávkových kníh malým deťom. A tejto činnosti sa vlastne venuje aj naďalej. Rada trávi čas s deťmi, s ktorými sa občas zahrá nejakú hru alebo podobne. Len pred pár týždňami zložila sľub a tým sa stala jednou z právoplatných radových sestier, ktoré sa o ňu už od mala starali.